Módna návrhárka Lenka Sršňová: Fandí jej aj Prada

Módna návrhárka Lenka Sršňová: Fandí jej aj Prada

Jej meno nie je v módnych kruhoch neznámym pojmom. Už ako dvadsaťdvaročná si vyslúžila uznanie prestížnej dizajnérky Agathy Ruiz de la Prady, ako kostýmerka asistovala aj pri nakrúcaní Jakubiskovej Báthoričky, pracovala so svetovými návrhármi. A napriek tomu si zachováva svoju skromnosť a reálne ciele. O móde, Francúzoch, slovenskom dizajne a ambíciách sme sa zhovárali s dizajnérkou LENKOU SRŠŇOVOU.

Prednedávnom ste predvádzali na Bratislavských módnych dňoch. Aké boli reakcie publika?
Podľa potlesku, ktorý som v zákulisí počula, usudzujem, že sa modely publiku páčili. Predvádzala som pánsku kolekciu HERO a dámsku líniu Véna. Myslím, že vidieť pánsku kolekciu medzi samými zvodnými ženami bola pre diváka príjemná zmena. Ešte aj pár dní po akcii som zaznamenávala odozvy. Milo ma potešil e-mail od pána Čorbu a pani Vášáryovej, v ktorom napísali “Nech žije action comics”. Je úžasné, keď práve ľudia, ktorých názor si tak vážite, ocenia vašu prácu. Potešilo ma aj, že ma na prehliadke spoznala aj Agatha Ruiz de la Prada, rozprávali sme sa a modely sa jej veľmi páčili. Gratulovala mi k vydarenej kolekcii. Keď vás pochváli zahraničný dizajnér, je to pre vás najlepší potlesk a odmena.

Vy ste ich ale spoznali niekoľko. Vie sa, že ste absolvovali zaujímavú stáž vo Francúzsku a študovali päť mesiacov u Gasparda Yurkievicha a pobudli tri mesiace u Jeana Charlesa de Castelbajaca. Ako ste sa k nim dostali?
Gaspard Yurkievich učí odevný dizajn na parížskej Ecole Nationale Supérieure des Arts Décoratifs (ENSAD) a ja som tam minulý rok absolvovala študijný pobyt. Dostať sa tam nebolo jednoduché, naša škola nemala s francúzskou žiadnu spoluprácu a navyše sa vyžadovala perfektná francúzština. Neodradilo ma to, aj keď som si bola vedomá, že jeden rok štúdia francúzštiny možno nebude stačiť. Francúzština je veľmi ťažká a Francúzi v inom jazyku veľmi nechcú hovoriť, ani na škole. Prvý mesiac bol krízový, ale postupne som sa do toho dostala. Na prezentácie som sa pripravovala pred zrkadlom so slovníkom v ruke. Hodiny s Gaspardom neboli problém. Tam som komunikovala kresbami (smiech).

Boli príjemní?
Zo začiatku ma spolužiaci brali len ako nejakú študentku zo strednej Európy, ani nevedeli, kde je Slovensko. Ale potom postupne, keď som začala nosiť do školy práce a videli, že sú dobré, začali ma brať úplne inak. Francúzi sú uzavretí, ľudí medzi seba veľmi nepustia. Ale našla som si priateľov aj medzi domácimi, aj medzi zahraničnými študentmi a dodnes sme v kontakte. V Paríži som však zažila krásne obdobie, aj keď škola bola náročná.

Učil vás návrhár Gaspard Yurkievich. Ako ste si rozumeli?
Gaspard je veľmi príjemný človek, mladý, dobre sa s ním komunikuje. Páčil sa mi spôsob ako viedol hodiny, aj to, ako pracoval so študentmi. Ale keď bolo treba, vedel byť tvrdý a nemal problém povedať narovinu, ak sa mu niečo nepáčilo. Nikto však kritiku nebral v zlom, bolo to veľmi poučné. Jeho argumenty boli vždy na mieste. Na jeho prístupe bolo cítiť, že sa naozaj pohybuje v reálnom svete módy. Ja osobne som jeho výklady nasávala ako špongia. Boli to informácie, ktoré vám len tak známy návrhár nepovie.

Potom ste získali stáž u Jeana Charlesa de Castelbajaca a pomáhali s navrhovaním...
U Castelbajaca sa pracovalo vo veľmi príjemnej atmosfére. Kamaráti na iných stážach vo veľkých módnych domoch robili často nezáživnú prácu. Ja som sa u Castelbajaca dostala k prácam, ktoré boli kreatívne a zaujímavé. Pracovala som v archíve strihov, kde som si mohla dopodrobna obzrieť jeho doterajšiu tvorbu a oboznámiť sa so strihmi, pracovala som na strihoch a plátnových prototypoch. Keď moja šéfka zistila, že strihy aj šitie ovládam výborne, dostávala som čoraz špecifickejšie úlohy. Pracovala som aj so samotným “monsieur” Castelbajacom. To boli úžasné momenty, vidieť ho priamo v tvorivej akcii a byť pri tom, ako vznikajú jeho úžasné modely. 

Castelbajac je veľmi špecifický dizajnér a aj jeho klienti sú špecifickí. Tí ľudia však od neho radi kupujú, vyhľadávajú ho. Napríklad si spomínam na afterparty po jeho prehliadke, kde prišli jeho fanúšikovia a zákazníci, všetci v jeho modeloch, farebných, vtipných, veselých. A hoci sa zameriava skôr na mladých, kupujú ho aj starší.

Francúzky majú svojský štýl, ktorý sa snažia ženy z celého sveta napodobniť. Je podľa vás vidno rozdiely medzi Francúzkami a Slovenkami?
Áno, o Francúzkach sa hovorí, že majú akýsi vrodený šarm a aj obyčajnú šatku si vedia zaviazať akosi inak. Ja si myslím, že majú vrodený zmysel pre módu, vedia kombinovať. Bola som s francúzskymi kamarátkami na blšáku a ony sa rozplývali nad starými kúskami odevov, majú k nim zvláštny vzťah, vážia si svoju minulosť. Zmiešajú staré s moderným a vyzerajú super. Myslím, že je to aj o módnych tradíciách, ktoré u nás nesiahajú tak hlboko do minulosti.

Určite sa ale už ženy na Slovensku obliekajú lepšie a krajšie ako povedzme pred piatimi rokmi. Viac o seba dbajú, starostlivejšie volia odev a odvážia sa kombinovať. Škoda len, že mladí nakupujú toľko konfekcie!

Akú majú teda možnosť, ak chcú nakúpiť za lacnejšie a stále byť trendy?
To je otázka, ktorú sa snažíme ako dizajnéri vyriešiť (smiech). My by sme boli veľmi radi, keby sa nám podarilo presvedčiť nakupujúcich, že aj mladí slovenskí dizajnéri stoja za úvahu a robia naozaj originálne veci.

A majú podľa vás mladí dizajnéri šancu uchytiť sa?
Ja si myslím, že áno, vyrastá nám ďalšia generácia a vždy sa nájdu ľudia, ktorí si radi kúpia originálne veci. Je samozrejmé, že je iná cena za niečo, z čoho sú vyrobené 2-3 kusy a iná cena masovo vyrábanej konfekcie. Ide o individuálnu voľbu, či podporím niečo originálne a domáce, alebo vec masovo vyrobenú v rozvojových krajinách. Mne sa napríklad na Francúzoch veľmi páči, že ak majú na výber, radšej si kúpia domáce produkty. Radšej si doprajú drahšie, no francúzske jahody, ako lacnejšie z inej krajiny. Podporujú svoju krajinu ako sa dá. U nás viac rozhoduje cena a skôr stavíme na kvantitu, než na kvalitu. Platí to aj o móde.

Ďalšia vec je, že dizajnér vám ušije oblečenie na mieru, presne na postavu a oblečenie hneď inak sedí. Každý je iný, niekto má povedzme veľkosť 38, ale má širší chrbát alebo väčšie prsia, čo neberú výrobcovia konfekcie do úvahy.

Ak by ste teda mohli poradiť našim čitateľkám, do čoho sa oplatí investovať v rámci oblečenia, čo by to bolo?
Určite by nemali v šatníku chýbať malé čierne, ale neutrálne, aby sa dali dobre kombinovať a dopĺňať. Ďalej je dôležitým prvkom dobre padnúci kabát, pokojne aj farebný, veselý. Taký kabát svieti a rozžiari ulice. Určite by nemali chýbať kvalitné, dobre sediace džínsy a klasická úzka čierna sukňa po kolená. Potom by som stavila na doplnky, ktoré nie sú tak cenovo náročné, ale vedia aj obyčajný odev spraviť neobyčajným. A ako bonus by mal každý šatník obsahovať originálny kus odevu, po ktorom majiteľ vždy tajne túžil. Ale to už je u každého individuálne.

Ste známa tým, že ako jedna z mála navrhujete pánsku módu. V čom sú muži-klienti iní, ako ženy?
Muži stavia na kvalitu a originalitu, radšej kúpia menej, ale tak, aby to sadlo. Ženy naopak túžia vlastniť veľa oblečenia. Páni, ktorí za mnou prídu, si nechajú vždy poradiť a dokonca sú otvorení experimentom. Venujem sa pánskej móde práve preto, lebo mi v pánskej móde chýba pestrost výberu. Je to pre mňa výzva.

A aký štýl je vám najbližší?
Ja sa snažím tvoriť nositeľné veci, určené najmä mladým ľuďom, ale vek zas až tak nerozhoduje. Aj vo vyššom veku sa človek môže cítiť mladý, o to viac ma poteší taký zákazník. Samozrejme, v každej kolekcii mám aj experimentálne kúsky. Vždy však uvažujem nad nositeľnou stránkou odevu. Ale stále si myslím, že u nás viac ľudí zaujímajú večerné róby, korzety a plesové šaty, než mladá móda ulice. Veď aj slovenskí návrhári najčastejšie navrhujú večerné toalety. Verím že sa to časom zmení. Móda by mala žiť tam, kde žijú ľudia, a to je mesto, bežný život, ulica.....

Spolu s kolegami dizajnérmi ste založili občianske združenie Denamit. Chcete sa tak priblížiť slovenskej verejnosti?
Áno. Cieľom Denamitu je priblížiť produkt vyrobený slovenským alebo českým dizajnérom našej verejnosti. Zatiaľ je Denamit mladý, ale už počas jeho krátkej existencie sme mali dobré ohlasy. Chceli by sme pravidelne usporadúvať výstavy spojené s predajom výrobkov. Plánujeme rôzne akcie, kde by sa divák-zákazník dozvedel o slovenskom dizajne oveľa viac, ako je len hotový produkt. Radi by sme priniesli aj pohľad na výrobok a proces jeho vzniku. Konečný spotrebiteľ často nevie, čo všetko stojí za tým vymyslieť originálny dizajn, a ešte ho aj zrealizovať za podmienok, aké na Slovensku máme. Aj v súčasnosti pracujeme na projektoch, ktoré by sme chceli už v blízkej dobe zrealizovať.

Je podľa vás rozdiel medzi úspechom návrhárov a návrhárok?
Podľa mňa nie je veľký rozdiel medzi tým, či je návrhár muž alebo žena. Na Slovensku je síce stále zaužívané, že návrhári-muži sú lepší, ale ja si myslím, že to, samozrejme, nie je pravda. Oni majú možno iný pohľad na ženskú módu, ženy-návrhárky sú zasa praktickejšie než muži.

Nie je potom škoda, že u nás sú ženské návrhárky menej presadzované v médiách než muži?
Je to na škodu, ale kto chce bojovať, bojuje (smiech). Vo svete sú ženy-návrhárky bežnejšie, u nás sa tomu len začíname učiť. Sme krajinou, ktorá ešte stále dobieha zameškané...

Vizitka

  • Lenka Sršňová sa narodila 2. decembra 1983 v Bratislave, no vyrastala v Ružomberku.  
  • Ako dvadsaťročná začala študovať na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, dnes je jej absolventkou.
  • V roku 2005 vyhrala prvé miesto v súťaži Where fashion steps, it leaves a print 2005 za prácu Coatdress, Lyon, Francúzsko.
  • V roku 2007 získala prvé miesto v dizajnérskej súťaži “B Fashion in Zlín”, Česká republika s kolekciou Classically chic.
  • V roku 2008 študovala pod vedením dizajnéra Gasparda Yurkievicha v Paríži na École Nationale Supérieure des Arts Décoratifs (ENSAD), a absolvovala trojmesačnú stáž u návrhára Jeana-Charlesa de Castelbajaca, počas ktorej spoluvytvárala kolekciu na jar/leto 2009
  • Tento rok sa predviedla na súťaži maldých talentov Brillance Fashion Talent a získala možnosť predviesť kolekciu na Bratislavských módnych dňoch.

Autor: Broňa Horváthová
Foto: archív Lenky Sršňovej


Viete, ktoré hviezdy si "pričuchli" k base?
Otestuj sa

Galéria

Módna návrhárka Lenka Sršňová: Fandí jej aj PradaMódna návrhárka Lenka Sršňová: Fandí jej aj PradaMódna návrhárka Lenka Sršňová: Fandí jej aj Prada+24Módna návrhárka Lenka Sršňová: Fandí jej aj Prada

Neprehliadnite

Čítaj viac